Slovensky

"Vytvoril sa názor, že sannyasinovia by mali vstupovať do spoločnosti a zúčastňovať sa sociálnej a politickej činnosti. To je však vyložený omyl. Sannyasin sa nemusí stať prezidentom či vodcom nejakého politického hnutia, on môže urobiť všetko pomocou svojich myšlienkových vibrácií. Nemusí sa prejavovať verejne, aj keď niektorí tak robia. Tí, ktorí išli cestou Poznania - džňániovia nestavali kláštory, nikdy neprednášali, nevydávali knihy a nemali ani žiakov, avšak navzdory tomu mali úžasnú moc na myseľ druhých ľudí. Ten, kto rozjíma v himalájskej jaskyni a pracuje na sebe, aby sám sebe očistil, očisťuje aj svet a pomáha svetu svojimi duchovnými vibráciami. Nikto nemôže zabrániť tomu, aby jeho čisté myšlienky vychádzali do sveta a prichádzali k tým, ktorí ich naozaj potrebujú."

                                                                          Šrí Svámí Šivánanda

Kto je Svámí Gyaneshwarpuri?

Svámí Gyaneshwarpuri (* 7. mája 1968) je oddaný žiak Jeho Svätosti Višvaguru Paramhanse Svámího Mahéšvaránandy, Majstra jogy a Učiteľa duchovnej cesty z Indie, ktorého nasleduje od roku 1996. Za tú dobu prešiel búrlivou duchovnou transformáciou, ktorá vyústila dňa 23. júla 2021 v Maháprabhudíp ášramu v Střílkach do vysvätenia - sanjás díkšu - na hinduistického a jogového mnícha, keď mu bolo päťdesiattri rokov. Stať sa svámím bolo jeho dlhodobým želaním a životným cieľom - preto sa postil a odchádzal do hôr a do lesa meditovať, až sa mu jeho želanie doslova zázračne Svámího Milosťou naplnilo. Od tejto doby zotrváva v santóše - spokojnosti, všetky svetské želania sa rozpŕchli a on sa vracia späť domov do duchovného domova, z ktorého sme vyšli. Svámí Gyaneshwarpuri pôsobí ako osamelý, mlčiaci pustovník v jaskyniach Moravského krasu. Mal to šťastie, že sa narodil v blízkosti tohto najsvätejšieho územia v Českej republike, magického a mystického priestoru, v minulosti osídleného šamanmi a pustovníkmi, na ktorých sa rozhodol nadväzovať. Nie je učiteľom jogy a nekáže hinduizmus. Má právo používať duchovný titul svámí (pán seba) a nosiť oranžové rúcho, šat indických jogínov a sádhov. Získal týmto túto najvyššiu Svámího iniciáciu. Je kozmopolitného nad náboženského zmýšľania a vnútorného založenia, z tohto dôvodu uctieva aj Ježišovo kresťanstvo, budhizmus, taoizmus a ostatné svetové náboženstvá. Je historicky prvým hinduistickým mníchom vysväteným v Českej republike. Píše odborné publikácie z odboru speleológie, sakrálnej histórie a archeológie a v neposlednom rade vlastnú originálnu, z kníh nevyčítanú mystiku a filozofiu, básne, duchovné príbehy a rozprávky s duchovým ponaučením. Nasleduje vo všetkých Silu Lásky a kráča po Ceste Poznania (džňanajoga) ako vyplýva z jeho duchovného mena Gyaneshwarpuri (gyana=džňana), ktoré sa prekladá ako "Ten, ktorý poznal". Je teda vnútorne džňánín, čomu zodpovedá jeho na prvý pohľad nezrozumiteľná životná filozofia pustovníka. Od narodenia je oslobodený, doposiaľ ale nerealizoval najvyšší stav vedomia mókšu, kedy individuálne "ja" sa stáva celým Vesmírom. Má však vlastné vnútorné vedenie a napojenie na Boha, Božské Ja. Realizovať Boha a dosiahnuť Osvietenie je jeho najvyšším a jediným Cieľom v tomto zrodení, ktorému zasväcuje svoju duchovnú jogovú sádhanu, meditáciu v ústraní, mantra džapu, opakovanie Božieho mena, modlitby, jogové ásany, kriji ap. podľa Systému Joga v dennom živote Paramhanse Svámího Mahéšvaránandy. V súčasnosti sa často zdržuje na osamelých a pustých miestach v horách a v lesoch. Od detstva samostatne študoval Bibliu, nikdy však nehovoril, že je kresťan. Neskôr študoval Bhagavadgítu a iné sväté indické spisy. Prečítal aj niektoré budhistické a taoistické sväté písma. Najviac ho však oslovila múdrosť Svámího Šivánandy z Rišikéše, Paramhansy Jóganandy, Ramana Maharišiho, Chan-Šana, Bhagvána Šrí Díp Nárájana Maháprabhudžího a samozrejme Paramhanse Svámího Mahéšvaránandy, v ktorom rozpoznal esenciu svojho duchového nazerania Pravdy zo svojich meditačných jaskýň a horských pustovní. Uctieva ideál indických himalájskych jogínov a tiež sv. Františka z Assisi. Nevyučuje jogu verejne a ako skutočne pravý džňánín, muž poznania, neprijíma študentov jogy ani žiakov. Pustovník Gyaneshwarpuri je niekto, o kom sa bude predovšetkým mlčať, pretože v sebe zlučuje bezmedznú pokoru Františkovej rehole s bezmedznou tvrdosťou Šrí Dévpurídžího proti démonom egoizmu. Toto je, priatelia, himalájska joga v Českej republike.

Duchovný život
Narodil sa ako Marek Šenkyřík do tradičnej kresťanskej rodiny, v ktorej kam až pamäť siaha, chodili všetci v nedeľu do kostola. V katolíckej cirkvi dosiahol v roku 1986 svätosti kresťanskej dospelosti, birmovanie. Dňa 23. júla 2021 bol vysvätený na mnícha v hinduizme. Stal sa tak historicky prvým svámím vysväteným v Českej republike. Zdržiava sa ako pustovník v Moravskom krase. Veľa tunajších jaskýň mu slúži na meditačné účely. Meditoval však aj až pri prameni Gangy a nad Rišikéšom v indických Himalájach, v tiesňave Chey v rumunských Karpatoch, v Monte Subasio nad Assisi, na Starej hore v Krkonošiach a v Slovenskom raji. Stále hľadal to miesto, kde by mohol byť sám a nerušene meditovať. Má za sebou tisíce dní a nocí v osamotení meditačných jaskýň a horských pustovní. Niečo teda vie určite. To je jeho kvalifikácia. Pôsobí predovšetkým Láskou a Poznaním (bhakti a džňána). Sila Lásky - to je to, v čo verí. Je pustovník, nie je duchovný učiteľ. Má Dévpurídžího srdce. Zvrchovane Osvietený Majster jogy, obdarený zázračnými silami, pustovník Šrí Dévpurídží žil na prelome 19. a 20. storočia najskôr v Himalájach – potom sa usadil v Radžastáne v strednej Indii. Silou vôle zboril ášram a vyhnal z neho bhakty, svojich žiakov a poslal na nich hadov. Ľudia sa domnievali, že svätec zošalel. Motívy jeho činov presahovali ľudské chápanie. Od tej doby hovoril iba s tými, kto mali hlboký a vážny záujem o Poznanie. V tejto kalijuze dával prednosť spoločnosti zvierat pred spoločnosťou ľudí. Na Ceste jogy sa považuje za nasledovníka tohto svätca. Poznal, že ho Boh vedie od narodenia. Jeho Boh je Šiva, večný Majster všetkých jogínov, askétov a modliacich sa ľudí. Je to najsúcitnejší a najláskavejší Boh z celého hinduistického panteónu. Bhakta, ktorý medituje na Šivu, dôjde rýchlo konečného Oslobodenia (mókša). Je teda jogín a hinduista, s istotou vie, že nie je kresťanského zrodenia, aj keď má k Ježišovi od detstva v srdci blízko. V tomto živote (a už nikdy) nebude kresťanským mníchom, pretože väčšinou nezachovávajú dôležité pravidlo vegetariánstva, čo považuje za veľmi závažný prehrešok katolíckej vierouky. Má v tejto otázke úplne jasno a v súlade so svojím svedomím je vegetariánom. Vracia sa teda späť Domov do Indie. Jeho súčasné zrodenie v Českej republike a v Európe bolo iba prechodné. Vyhýba sa mäsu, ale neužíva ani alkohol, tabak a drogy. Je ich odporcom. Poznal, že duchovná Cesta je očista od všetkých zlých sklonov k dosiahnutiu iba čistých (sattvických) vlastností. Vyhľadáva preto spoločnosť duchovných a múdrych ľudí (satsang), napríklad v našom ášrame v Střílkach. Ďalej už s radosťou a vyrovnanosťou zachováva mníšsky celibát (brahmačárja) a odporúča ho dodržiavať každému pripravenému pre väčšiu pohodu, harmóniu a vnútorné chápanie a nazeranie mystickej vedy svätcov (anubhava). Všetko, čo kedy bolo, hľadal a našiel v ucelenej podobe ako koncentrované vedenie v Joge v dennom živote. Je to nepochybne jedno z najčistejších svetových učení. Niet divu, pretože je to učenie jedného z najväčších žijúcich svätcov na Zemi, ktorého duchové tituly oznamujú, že je to plne Osvietená Duša a Majster Vesmíru. Toto učenie jogy najlepšie vyhovuje jeho vnútornému poznaniu z horských jaskýň. Preto je Svámího oddaným žiakom (bhaktou). Veľmi by si prial odovzdávať toto učenie, ktoré vyslobodzuje od všetkého utrpenia, ale zatiaľ tak robí po vzore himalájskych Majstrov iba meditačným spôsobom, pretože jeho poznanie je napriek všetkej vynaloženej snahe stále ešte nedostatočné. Stále sa ešte považuje vo vnútornej joge v podstate za skúseného začiatočníka. Nech mu odpustia všetci tí, ktorí sa na neho už začínajú obracať. Chce zachovávať mlčanie (mauna), Ticho a osamotenie v prírode. Preto bude žiť sám v ústraní pustovne. Verí, že tak získa tie vnútorné dary, ktoré potom bude môcť raz rozdávať na verejnosti. A tak to Boh žiada. Preto bol aj Ježiš na púšti a odchádzal sám na horu, aby si ujasnil svoju duchovnú situáciu a povolanie. Tak to chce aj on po vzore starých Majstrov romanticky naplňovať. Verí v tajomnú moc Božieho mena, svojej mantry, Ticha a samoty s Bohom. Všetko ale záleží na tom, či nájde pochopenie zo strany ochrancov prírody a lesníkov. Zatiaľ narážal väčšinou na samé neporozumenie. Kto nechá žít pustovníka v lese? Kto mu ponúkne les s prameňom pitnej vody? To miesto, kde by si mohol postaviť svoju malú drevenú pustovňu a byť sám sledovaný. Tak ako svätý František z Assisi dostal od šľachtica - štedrého donátora pre svoju modlitbu a meditáciu opustenú horu Alvernu. Na tento Vesmírny princíp spolieha a tomu verí. "Hospodin... kto smie bývať na tvojej svätej hore." (Žalm, 15,1). Je to čistá džnána: nebude asi žiť v ášramu, ani kláštore, ale samostatne na anonymnej pustovni.

Žiť s Majstrom v ášrame v Indii alebo byť pustovníkom v Českej republike ?

Strhla sa diskusia, že by som mal ísť do Džadanu (ášram v Indii) a žiť v blízkosti Majstra. Ja si to však nemyslím a úmyselne presadzujem svoju víziu pomerne nezávislého života pustovníka v Českej republike. Jednoducho to tak cítim v Srdci a táto Cesta má moje srdce. V blízkosti Boha som všade tam, kde na neho myslím. Tiché a pokojné miesto v jaskyni v Moravskom krase mi pomôže sa sústrediť na Božský princíp lepšie než preľudnený kláštor. Aj keď si veľmi vážim všetkých karmajogínov a bhaktijogínov, ktorí pomáhajú Svámímu budovať kolosálny Óm ášram, ja zostávam v diaľke tu v Českej republike. Myslím, že to má svoj hlboký význam. A tak to chcem v súlade s Božou vôľou napĺňať. "Lepšie je vlastná, aj keď nedokonalá cesta, než sebadokonalejšia cesta druhého. Pretože cesta druhého nie je tvojou cestou." Bhagavadgíta (III,35). Je to čistá džnána: nebudem asi žiť v ášrame, ani kláštore, ale samostatne na anonymnej pustovni. Pretože v našom ášrame v Střílkach, ako som mal možnosť zistiť, nie je bohužiaľ možné žiť čisto kontemplatívny pustovnícky život. Niekto mi napísal pozoruhodnú mysticky motivovanú myšlienku, že nie je nutné, aby na jednom mieste žili dvaja Šivovia. Tak ani ja preto nemusím ísť do Indie, kde už jeden Šiva žije, ale je mojou úlohou v tomto zrodení žiť v Českej republike. Na starobu sa však možno odsťahujem do indických Himalájí, kde by som rád dožil ako pustovník.

Vízia pustovníctva v Českej republike

Mám takú dávnu víziu. Vidím stovky a tisíce mladých Čechov mužov a možno aj žien, ako obliekajú hnedú či zelenú kutňu ušitú vlastnými rukami, alebo dokonca obliekajú oranžové rúcho. Vidím ich, ako opúšťajú túto civilizáciu a spoločnosť svojich blízkych a odchádzajú do osamotenia pohraničných hôr alebo na Vysočinu vo vnútrozemí. Vidím, ako hľadajú opustené horské kaplnky, ktorých sú v českej krajine tisíce, vidím, ako sa v nich usadzujú a stávajú sa rozprávkovými bytosťami. Pustovníkmi, šamanmi, druidami... v očiach ľudí podivínmi, ktorí žijú v osamotení na posvätných miestach, v dubových hájoch, pravekých hradiskách, v jaskyniach a pri lesných studničkách. Sú to ľudia, ktorí sa vzdali svojich úloh a ambícií v tomto sivom neradostnom svete, aby venovali svoj život najväčšiemu dobrodružstvu, ktorým je duchovná cesta. Vidím, ako sa bezcieľne túlajú po lesoch, hovoria ku kvetom, priatelia sa s motýľmi, modlia sa medzi stromami, meditujú na vrcholoch hôr, spievajú posvätné spevy a praktikujú svoje duchovné cvičenia - a Boh ich za úprimnosť ich túžby obdarováva svojimi Milosťami, vedie ich a chráni, ako každého, kto má odvahu veriť svojmu srdcu a ísť za jeho volaním. Mnohí sa časom vracajú späť do sveta ľudí, bohatší o cenné skúsenosti, ale niektorí vydržia nápor osamotenia a stávajú sa z nich zasvätení najväčších duchovných mystérií. Stávajú sa mystikmi v tom najvyššom a najčistejšom zmysle slova, stávajú sa svätými ľuďmi, ktorí očistili svoje srdce aj svoju dušu od síl temna a pozerajú do najhlbších Božích Tajomstiev. Pre svojich blížnych budú písať básne a ľudia budú za nimi chodiť po radu a pre slová múdrosti a útechy, pretože nikto nerozumie záhadám života lepšie než ten, kto dokonale poznal Seba. A najlepšou školou sebapoznania je život osamoteného pustovníka. Je to ťažká cesta, ale tí, ktorí sú na nej ťahaní Bohom hlboko zo svojho vnútra, by ju nevymenili za nič na svete. Radosťou im bude prostý život v súznení s celým Vesmírom. Vystačí si s malým batôžkom na chrbte, v ktorom budú mať všetky svoje veci. Budú pracovať, ale iba toľko, aby obhájili svoju pozíciu nezávislosti. Budú síce porušovať zákony tejto spoločnosti, ale iba preto, že sa riadia Zákonmi vyššími, a tak aj oheň si v lese zapália a mimo cestu slobodne pôjdu a pod korunami stromov budú ticho zaspávať a pod klenbou jaskýň sa budú prebúdzať. Nebudú bojovať proti svetu, pretože svet dostatočne presvetlia iba svojou existenciou. A budú nevinní ako motýle a tak láskaví, že aj ich odporcovia, úradníci, poľovníci či ochrancovia prírody ich nakoniec budú mať radi. Pustovník v lese sa stane prestížnou záležitosťou, pretože jeho prítomnosť v lese sa stane ekologickým indikátorom čistého, neporušeného a harmonického prostredia – pretože pustovníkove srdce je nesmierne citlivé na akékoľvek znečistenie, a preto nemôže žiť všade. A tak sa všetci hájnici budú predháňať v ponukách tých najatraktívnejších pustovníckych lokalít, ktorými by pustovníka prilákali do svojich lesov. A všetko to budú tie najpodmanivejšie a najúchvatnejšie miesta, ktoré v českej krajine doposiaľ zostali: pri vodopádoch a horských jazerách, v oblakoch medzi kosodrevinou, v stratených jaskyniach a na významných pravekých archeologických lokalitách, takže si každý vyberie podľa svojho založenia a na každého sa dostane iba to najlepšie.